Jedným z najušľachtilejších ľudských snažení je úsilie o spravodlivosť. Jedným z najprirodzenejších práv človeka je právo byť slobodným. Jednou z najtragickejších súčastí histórie ľudstva sú udalosti, kedy človek musí brániť slobodu a spravodlivosť so zbraňou ruke, keď si musí brániť svoju domovinu, svoju vlasť. Keď si musí brániť miesto, ku ktorému ho viažu tie najkrajšie spomienky, miesto, ktoré nadovšetko ľúbi. Miesto, kde sa narodil, kde žil a vychovával svoje deti. Miesto, kde sú pochovaní jeho najdrahší, svoje mesto, svoj dom.

Pre nás je nepredstaviteľné, že to, čo vybudovali naši dedovia sa za niekoľko dní stratí, zmení na ruiny. Je pre nás nepredstaviteľné, že zo škôl sa vytratí detský smiech, fabriky v ktorých sa vyrábajú výrobky potrebné pre život sa zmenia na fabriky, vyrábajúce smrtiace zbrane. A najviac čo si nevieme, ale aj nechceme predstaviť je to, že matky musia svojich milovaných synov a manželov vyprevádzať na smrť, že deti už viac nepocítia ťažkú ale milujúcu ruku svojho otca. Slovo vojna je strašnejšie slovo ako slovo smrť. Snáď horšie znejúce slovo ani nepoznáme. Smrť vie byť aj milosrdná, ale vojna nikdy. Je strašná. Neexistuje vojna spravodlivá a nespravodlivá. Nejestvuje dobrá a zlá vojna. Existuje len vojna hrozná a krutá, zlá a ešte horšia…

Druhá svetová vojna bude vždy mementom pre ľudstvo tejto planéty a treba sa častejšie zamýšľať nad jej vznikom, aké veľké útrapy pre ľudí priniesla. Dnes, keď si pripomíname oslobodenie nášho mesta, nemali by sme zabúdať na krutosť, hrôzy, ale hlavne na obete, ktoré vojna prináša. Preto poďakujme všetkým, ktorí obetovali svoj život pri oslobodzovaní  nášho mesta  a uctime si ich pamiatku.

Dni mesta, ktoré sa v našom meste konali v dňoch 26. a 27. 11.2010  boli venované 66. výročiu oslobodenia nášho mesta. V rámci týchto dní sa v meste konal Laborecký jarmok a v dome kultúry koncert pod názvom Repete návraty, ktorého hosťami boli Lýdia Volejníčková, Dušan Grúň a Martin Jakubec.